Býť sám sebe autoritou
Naučte sa dôverovať svojmu ja
Jedna z najdôležitejších lekcíí v ľudskom živote je podľa môjho názoru naučiť sa dôverovať sebe samej a počúvať svoj vnútorný hlas viac, ako čokoľvek iné. Keď nekriticky prijímame presvedčenia a názory druhých ľudí (vieme aké je to bežné u detí a koľko veľa zo svojho skutočného ja môžu stratiť), vzdávame sa svojej vlastnej zodpovednosti a sily do tej miery, že nemôžeme ani svoj vlastný úspech nazvať našim vlastným.
Pravdepodobne si viete spomenúť na príklad z vášho vlastného života, keď ste vložili veľa dôvery do myšlienok a názorov druhých a potom ste jedného dňa zistili, či už jednoduchou alebo komplikovanou cestou, že oni nemajú odpovede na všetky otázky a že ich pravda nemusí byť vždy aj vašou pravdou. Toto je veľmi dôležitá lekcia a ja verím, že každý takúto skúsenosť potrebuje. Niekedy viac ako len jednu.
Veľa ľudí hľadá duchovného učiteľa, a keď nájdu niekoho kto sa im páči a zaujal ich, môžu sa dostať do pozície, že berú jeho slová ako istú pravdu. Avšak ani ten najmúdrejší duchovný učiteľ nemá vždy "jasný kanál" alebo správnu odpoveď. A ak aj má, vždy je tu otázka, či existuje niečo ako absolútna pravda, ktorá sa hodí na všetky situácie. Ak také pravdy existujú, verím, že je ich len zopár. Možno ste zažili situáciu, keď ste cítili silný vnútorný pocit niečo urobiť, čo nebolo celkom v súlade s vašim presvedčením, ale neskôr ste zistili, že to vytvorilo oveľa väčší prínos pre vás a aj druhých, ako keby ste ostali pripečení na svojich bežných zásadách. Život je nekonečne rôznorodý: ľudia, vzťahy a okolnosti sú jedinečné a náš vnútorný hlas môže byť oveľa silnejším zdrojom informácií, ako naša racionálna myseľ.
Pravidlá, Pravidlá, Pravidlá
Žiaľ, väčšina náboženstiev a duchovných ciest od vás vyžaduje dodržiavať značné množstvo pravidiel, niekedy veľmi detailných, vo všetkých aspektoch života. Tento prístup nedáva veľa priestoru pre počúvanie svojho vnútorného hlasu a vlastnej pravdy. Ja si myslím, že zatiaľčo hľadáme bezpečie a pokúšame sa vybudovať si sebadôveru pomocou dodržiavanie týchto pravidiel, tak sa emocionálne pokúšame potešiť našu duchovnú autoritu spôsobom, ktorým sme sa pokúšali (neúspešne) potešiť našich rodičov počas detstva. A ak si to toto vyžaduje potláčanie vašich spontánnych túžob a pocitov, skôr či neskôr zlyháte.
Aj tí najstarostlivejší rodičia nie sú vždy schopní naplniť potreby svojho dieťaťa, v tejto fáze ľudskej evolúcie. Tak isto, ako väčšina rodičov možno nemá dosť lásky a rešpektu pre ich dieťa ako ľudskú bytosť. Ba čo viac, rodičia často nemajú dosť času a schopností, a zároveň organizácia spoločnosti pracuje skúr pre zisky veľkých firiem, nie pre rodinu a deti. A teda, dieťa sa rýchlo naučí, že láska mu je dávaná iba podmienečne a začne sa pokúšať zarábať si ju tým, že sa bude pokúšať byť dokonalým. Alebo, ak je to možné, aspoň lepším ako sú druhí. Slepé nasledovanie akýchkoľvek pravidiel je skrytý výsledok tejto potreby.
Zároveň, veľa detí sa učí nedôverovať sami sebe a svojim vlastným rozhodnutiam, a teda ako dospelí radšej pokračujú v hľadaní rád a smerovaní od druhých ľudí, ako by mali prijať riziko toho, že spravia chybu. Toto vytvára menšiu alebo väčšiu nenápadnú závislosť na exterrnej autorite. Aby sa toto stalo, ďalší aspekt problému musí existovať - a to je osoba, ktorá sa stavia do pozície autority, aby mohla ovládať druhých a mať nad nimi moc.
Väčšina ľudí má tendenciu dôverovať autoritám tak veľmi, ako boli naučení že to majú robiť. Zároveň je pravda to, že veľmi často sme pripravení dúverovať takej osobe, ktorá si je veľmi istá svojimi názormi. Pokiaľ je niečo napísané v knihe alebo v novinách, veľa ľudí to automaticky berie ako pravdu - bez otázok. Takže zatiaľčo niektorí ľudia, ktorí majú veľkú potrebu moci, sa pokúšajú prezentovať svoje názory ako absolútnu pravdu, iní, zvyčajne takí, ktorých pocity neistoty sú bližiš k vedomej časti ich osobnosti, sa môžu veľmi ľahko prikloniť na ich stranu vďaka tomuto ich sebavedomému prejavu.
Výhody pochybností
Najväčšia škody môžu spôsobiť ľudia, ktorí sú skrytí manipulátori. Často môžete zažiť situáciu, že všetko čo vám niekto povedal znie rozumne a správne a je ťažké nájsť protiargument, lenže aj tak máte pocit že niečo nesedí. Môj návrh je, aby ste si v takejto situácii dali viac času a skúsili sa viac započúvať do pocitov vo svojom tele, pokúsili sa tieto pocity opísať slovami. Informácia, ktorú získate týmto spôsobom, zvyčajne odzbrojí osobu, ktorá sa vás snaží zmanipulovať. Viac ako keby ste to skúšali racionálnymi argumentami.
Mali by sme prijímať vlastné pochybnosti ako užitočný a priateľský pocit. Bez toho bude oveľa jednoduchšie aby nás presvedčil akýkoľvek nápad a budeme oveľa prístupnejší k manipulácii a zneužitiu. Pochybnosti nás motivujú k pýtaniu sa a pomocou nich dokážeme rozlíšiť medzi niekedy veľmi podobnými informáciami, ktoré sú ale zásadne odlišné. Tento prístup je veľmi bežný u vedcov, ktorí už z definície majú dokazovať svoje teórie, že majú veľmi rozdielne a konfliktné postoje. Staré te=orie sú zahodené preč a nové sú "dokázané"... a o koľko ľahšie je vytvárať teórie, ak ich dokazujeme dôkazmi vytvorenými len v našej hlave?
Počúvajte ten pocit "vo vašom žalúdku" kedykoľvek čítate knihu alebo sa s niekým rozporávate. Ale mäjte na pamäti, že ten pocit obrany môže byť zdravý alebo chorý. Zdravý odpor je taký, keď dokážete násjť aj dôvod svojho odporu alebo nesúhlasu, keď skúšate svoje pocity. Nezdravý pocit je zvyčajne iracionálny, často je viac potlačovaný a dokážeme ho cítiť aj vtedy, keď sme si vedomí, že všetko čo čítame alebo počúvame je prijateľné a bez manipulácie.
Nezdravá obrana prichádza z aktivácie potlačovanej detskej rebélie proti autorite a jej požiadavkám. Napríklad: decko bolo nútené aby sa správalo nesebecky ešte predtým, ako dosiahlo vek, kde dokáže prirodzene rozvinúť takéto vlastnosti. Toto mohlo v ňom ľahko vyvinúť odpor voči akémukoľvek povzbudeniu byť nesebecké. Pokiaľ zaznamenáte u seba pocit odporu, skúste preskúmať, aké slová ho najviac popisujú alebo spúšťajú. Rozdiel medzi zdravými a nezdravými pocitmi odporu môže byť veľmi malý a dokonca niekedy sa môžu objaviť oba naraz. Avšak stále je možné naučiť sa rozpoznať ich pomocou praktizovania týchto techník a spoznávania seba samého a svojich emocionálnych reakcií.
Neberte nič ako 100% pravdu. Skontrolujte si informácie, ktorú sú vám posúvané, všímajte si slová, aké používa druhá osoba. Skúšajte rozmýšlať, prečo sú určíté tvrdenia necelistvé alebo zavádzajúce. Napríklad, keď vám niekto ukáže výsledky nejakého výskumu, spýtajte sa sami seba, čo mohlo ovplyvniť výskum aby bol nedostatočne objektívny a dôveryhodný alebo kto si ho objednal.
Manipulácia
Nie je až také ťažké znieť inteligentne, aj keď to čo hovoríme nemá hlavu ani pätu. Niekedy stačí používať dosť nie bežných vedeckých slov v správnom gramatickom poradí. Niektorí ľudia ktorí majú dar reči, dokážu ľahko vytvoriť rôzne kombinácie slov a urobiž z nich niečo čo znie zmysluplne, ba dokonca múdro! Stretla som dosť takých ľudí a vy asi tiež. Len pre vyskúšanie, skúste prečítať zopár "vysoko intelektuálnych" kníh, alebo vypočuť si podobné relácie v rádiu alebo v TV. Potom skúmajte, čo pri rôznych slovách/vetách cítete vo svojom tele, čo má skutočnú hĺbku a čo znie ako obyčajný intelektuálny blábol.
Jedným zo spôsobov ako manpilovať ľudí je vytvoriť závery z nedokázaných a nedôveryhodných informácií. Veľa ľudí úplne oslepne kvôli zjavnej logike záveru a pritom nedávajú pozor na dôveryhodnosť faktov, z ktorých tento záver vychádzal! A aj keď osoba neklame vedome - ako môžeme vedieť, že fakty ktoré nám ponúkla sú pravdivé?
A keďže my sami tiež nie sme dokonalí, je rovnako dôležité skontrolovať si naše vlastné správanie. Seba-skúšanie je témou mnohých mojich článkov, takže v tomto sa tým nejdem zaoberať.
Manipulátori sa odkazujú na pozitívne ideály a vytvárajú emócie cez abstraktné slová ako sú láska, svetlo, pravda, duchovno, Boh.... Toto často zakrýva nedostatok úprimnosti a racionálnych argumentov. Väčšina náboženstiev užíva vysoké ideály ako pláštik na hlbokú manipuláciu a kontrolu nad ľuďmi. Vysoké ideály sú to, čo ľudí priťahuje, ale jadro náboženstva (alebo kultu) je len dogma a pravidlá, ktoré s ňou prichádzajú.
Jedna z rád, ktorú som posledne dostala bola: pokiaľ niekto začne rozprávať vo veľkých abstraktných slovách - skús zistiť čo od teba chce! Niekto môže chcieť jedine tvoj súhlas alebo obdiv, lenže iný môže chcieť získať od teba niečo úplne iné. Už len jednoduchý nedostatok rešpektu voči tvojim vlastným názorom a voľnám je dobrým dôvodom byť opatrný, aj keď máte pocit, že osoba má pravdu.
V skutočnosti, v bežnej ľudskej komunikácii je veľmi zriedkavé počuť niečo, čo môžeme akceptovať ako pravdu bez akejkoľvej pochybnosti. Keď niekto hovorí len z vlastných obmedzených skúseností a presvedčení, vytvára závery na základe pár príkladov, selektívne prispôsobuje myšlienky alebo fakty k svojim presvedčeniam alebo potrebám situácie, prikrášľuje príbeh pre efekt alebo pre svoje zámery, akceptuje idey len preto že znejú pekne alebo masírujú niekoho ego.....
Je nekonečné množstvo spôsobov, ako prekrúcať realitu. Aj podvedome a nie zámerne. Majte to na mysli, keď sa zhovárate s ľudmi, ktorým dôverujete. S ľuďmi, o ktorých viete že vás nechcú manipulovať. A bez prihliadnutia na to, ako veľmi si ceníte ich inteligenciu, skúsenosti, múdrosť alebo duchovnú autoritu, majte na pamäti, že aj táto osoba môže kedykoľvek urobiť chybu. A to nie z dôvodu že by sme ju mohli kritizovať - je nereálne očakávať, aby bol ktokoľvek dokonalý - ale skôr z dôvodu zostať zo svojou vlastnou pravdou a žiť svoj vlastný život, namiesto života niekoho iného.